Ako mám tomu rozumieť alebo Dievčatá to majú komplikované (11.)

Autor: Hana Chmelíková | 5.3.2006 o 15:48 | Karma článku: 4,14 | Prečítané:  1315x

Na hlavu nám okrem striech výstavísk a hypermarketov padá aj vtáčia chrípka, návaly snehu sužujú Európu aj 5. marca, Segri odišla na intrák, Môjfrajer na sústredenie a mne ostalo len sa ľutovať. Dnes ma ešte vytočil aj jeden futbalový klub, tak som zobrala maminke auto a vybrala sa cez záveje ku Kydovi sťažovať sa a možno získať aj zopár ukľudňujúcich rád. 

„Sééérúúúús!!!! Buhuhúúú!!!!“

„Dig čo je zase, poď ku mne, rozprávaj a zveličuj.“

„ Čo sa mi stalo, musíš plakať. Vieš jak je teraz Môjfrajer na sústredení, tak som mu volala, že kedy prídu, lebo že sneží strašne a ja sa bojím, aby sa im nič nestalo a on akurát obedoval a tí jeho spoluhráči začali vykrikovať že neotravuj a on sa smial, že diky chalani, tak zo mňa urobil stíhačku pred nimi a mňa to trápi a nemôžem mu nič povedať, lebo bude zdutý, že to tak vôbec nebolo.“

„No.., ja neviem čo ti mám na to povedať, no, šak asi si nasratá, no...“

„Aj, nenávidím, keď je pokope tlupa chlapcov (ha, že chlapcov), hlavne futbalistov dedinských, čo sa tvária, jak keby mali za názvom klubu United.“

 

Dobre, možno som nahnevaná, že odišiel, aj keď len športovať, ale kto pozná ženskú predstavivosť, tak vie, čo mi napadalo v tej hlave mojej psychopatickej. Videla som chlapov, upotených športovcov, po tréningu v krčme, opitých, čašníčky v krojoch s výstrihmi im sedia na kolenách, smejúce sa s nimi popíjajú to pivo... . Pritom som si vedomá toho, že je to len moja hlúposť, lebo po fyzickej námahe sa normálne ide do sprchy a spať.

 

„Kydo, pamätáš, jak sme sa vybrali na zápas do Lužánek prvý raz?“

„He he, celé sme sa nahodili, šak Tvojfrajer bol Novýfrajer, ja som dúfala, že tam bude nejaký Novýfrajer pre mňa a tam namiesto fajnových mladých chlapcov sa dalo kukať len na tvojho a na Pejdžra. Ďalší mladý sa tam prechádzal s čelenkou na hlave jak na pešej keby bol, herec.“

„Aj dig. A zvyšok jedenástky pod tridsať nebol, nech si zím nohy ak klamem. He!“

 

Potom som sa na chvíľu uchýlila k masážnym predstavám, ako budú niečo odo mňa potrebovať, niekam odviezť, postaviť nový bufet na ihrisku alebo tak. Ja im s hrdo vztýčenou hlavou, perfektným mejkapom, v najlepších a najdrahších handrách poviem: „Jasné mladí páni, kľudne, len ak Vás to nebude otravovať!“  A oni si uvedomia svoju chybu v tých ich špatných hlavách, ktoré sklonia pod úroveň mojich 163 cm a kajúcne sa mi ospravedlnia. Povedia mi, že som kalokagaticky krásna (fakt krásne slovo). Ja im poviem:

„Odpustila som vám. Ale JA (teatrálna pauza...) NEZABÚDAM!“

 

„Masírovala si sa? Nejak si ticho.“

„Jak si vedela Kydko moje? Postav na kave.“

 

 

 

 

 

 

 

(Ďakujem tvorcom blogu, že som si mohla trošku ukľudniť nervy takto a nie pod anonymným nickom niekoho napádať len pre to, že som 10 minút frustrovaná. Týmto článkom nechcem uraziť ani jeden FC v Slovenskej republike ani nikde inde na svete.)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Vodič havarovaného nákladného auta je už doma

Šéf firmy, ktorej patrí nákladiak: Je mi to ľúto.

Dnes píše Ľubomír Feldek

Klaus neveril nám ani vlastným očiam

Na Slovensku bol článok o vedúcej úlohe komunistov zrušený skôr ako v Prahe.


Už ste čítali?