Hana Chmelíková
Život z reklamy
Niektoré reklamy ma naozaj dojímajú. Ako by to vyzeralo v bežnom živote? Ja si to predstavujem takto.
Pracuje na tom, aby o sebe mohla povedať, že je niekto.Možno budúca učiteľka, osemdesiatštvorka ročník, ktorá sa cíti na osemdesiatsedmičku a vyzerá na osemdesiatosmičku Zoznam autorových rubrík: To sme my, Súkromné, Nezaradené
Niektoré reklamy ma naozaj dojímajú. Ako by to vyzeralo v bežnom živote? Ja si to predstavujem takto.
Niežeby som bola humusáčka, každý sa to musel nejako naučiť a zakódovať si. Každému to bolo oddovodnené inak. Mne takto, ale určite nie som jediná.
Najdrahší môj frajer. Stále si viac a viac uvedomujem, ako veľmi ťa ľúbim. Všetci vieme, že písanie zaľúbených listov klasickou poštou už nie je v móde, tak ti to píšem takouto cestou. A chcem, aby to vedeli všetci. Že ťa milujem a prečo.
Na to rande mám dokedy čakať? Pánovi sa neráči zavolať ani napísať a ja naozaj opäť prvá nebudem. Okašlať ho.
Tak mu napíš, že už sme aj tak boli na odchode. A navrhni rande.Šibe ti? Alebo dobre. A napíšem to raz, nedovoľ mi to prepísať. Ako to napíšem, tak to bude.
Sedeli sme s Pejdžrom a Segri v Pube.Vybrali ste si?Dvakrát kolu, dvakrát presso a minerálku.Kolu lajt alebo obyčajnú, s ľadom?Obyčajnú a bez ľadu.Hneď to bude.
Stretli sme sa so Segri v meste, potrebovala kúpiť Pejdžrovi darček k výročiu. Čo mu budeš kupovať, vyrob mu nejakú koláž z fotiek a kúp si radšej niečo na seba, nič mu netreba!Sestra, lezieš mi už na nervy aj s tvojim negativistickým postojom ku všetkému. Už týždne oblbuješ Otcatvojichdetí a stále sa nechytá. A ty sa len čuduješ. Na ocot ani mucha nenanletí.Ale odstraňuje vodný kameň.
Kydo je moja najlepšia kamarátka už od strednej. Hneď prvý deň sme si sadli spolu a odvtedy spolu sedíme na kávičkách, v autobusoch...Len sme spolu ešte nesedeli. Ale ak to takto pojde ďalej, vyplní sa Čo nie je, može byť.
Ráno, respektíve poobede, som zobudila s neuveriteľnou bolesťou hlavy. Ako inak, po včerajšku som to mohla čakať. Dnešný deň jednoducho strávim oddychovaním. Nehcem nikoho ani vidieť. Idem si napustiť vaňu.
Kydo, neblázni sa, si myslíš, že klirko ti pomože? Aj tak vie, že si to ty. Nevie, na to je klir.Čo myslíš, keď mu niekto volá 20 krát denne, zostane ticho, potom prezváňa.A stretáva ťa denne na Sklade.Ale veď tam chodí celé mesto.Chodí, ale na pár hodín, nie na celý deň. Nebuď psychopatická zase, lebo ti zahodím ten telefón. Radšej objednaj ďalšie striky.
Tomu neverím!!! Tak tomu láskavo uver!
Znova idem písať o Hazel. Myslím, že ste zaregistrovali moje predchádzajúce články a mnoho z vás sa na ňu pýtalo. Tak napíšem, čo o nej viem, čo sa mi podarilo zistiť.
Pre tých co to nečítali:Ako vidím interrupciu ja, ženaNechcem opravovať a prepisovať celý článok, lebo diskusia by bola vo veľkej časti nepochopená.
Nedá mi nereagovať na článok Martina Lenka(alebo Lenku?). Prepáč, neviem to vyskloňovať. No, na jeho článok Povedzme interrupciám jednoznačne NIE .
Nech ma nikto nepresviedča, že sa v živote nepreklepol, či už len pri písaní mailu. V tomto príbehu som použila preklepy, menila, pridávala a vynechávala písmenká...len tak z nudy, čo z toho vznikne. Veď sa na to pozrite.
V poslednom čase ma napádajú, napadajú, či vlastne doslova atakujú myšlienky typu: O čom je život? Prečo sa stáva toto a hento? Na akom princípe pracuje kalkulačka? Táto posledná veta nepatrí k mojím úvahám o podstate bytia, ale nebudem klamať o tom, o čom naozaj uvažujem.
Som vrahyňa. Ale musela som. Nechcela, ale nič iné mi nezostávalo.
Táto vec vznikla včera v noci, keď sa mi nedarilo zaspať. Škoda, že už neviem, čo ma viedlo k tomu, aby som takéto niečo napísala.
Asi áno. A myslím si, že nie som ani zďaleka jediná. Jednoducho si neviem pomocť. Musím.